[Poviedka] ~ Toiki Yori mo Yasashii (Nežnejší ako dych)

2. února 2014 v 21:46 | Satsuki desu~


Kapitola Prvá ~ Stretnutie
~Prológ
Volám sa Aishii bývam v malom mestečku Okami Shiru. Bývam s mojimi rodičmi vo veľkom dome za mestom. Do školy chodím pešo, vždy skoro vstanem. Mám panický strach z bleskov, odkedy mi zomrel brat pred očami. Je to dlhý príbeh takže vám ho poviem neskôr. No môj život je plný dobrých, fantastických ale aj zlých vecí....



~
Zobudila som sa na východ slnka. Vstala som, povystierala som sa, upratala si posteľ a išla si povyberať oblečenie do školy. Chodím do školy v tomto mestečku od minulého roka, zatiaľ nemám kamarátov pretože sa s nikým nerozprávam. Nemám na nikoho nikdy náladu. Nešikanujú ma a ani nie som terčom posmechu, som niečo ako tieň ktorý si všímajú len učitelia. A nič proti tomu nemám, len som si nedávno všimla nového žiaka ktorý si ma dosť často všíma a sleduje každý môj krok. Je nový a už zapadol aj do partie chalanov, nie je to žiadny playboy skôr niečo medzi. Vbehla som potichu do kúpeľne, umyla som si zuby, učesala svoje tmavohnedé háro, pretrela pár krát mihalnice špirálou a vybehla som zasa potichu von. Obliekla som si nachystané oblečenie, legínové, svetlo modré nohavice, čierne tričko s dlhým rukávom a žltú mikinu na zips. Zobrala som tašku a išla som po schodoch dole. -Áno máme veľký dvojposchodový dom-. Zastavila som sa pri bratovej fotke a usmiala som sa. Moc často sa nesmejem ale na neho sa vždy usmievam. Išla som do predsiene obula som si tenisky, obliekla čierny kabát a nasadila si plátenú šedú čiapku. A vyrazila som do školy. Všade ten zasraný sneh, brblala som si celú cestu do školy.
V škole
"Ahoj Aishii!" ~ Zakričala po mne moja spolužiačka, ja som jej kývla na pozdrav a ďalej kráčala do školy s bezvýraznou tvárou.
Prezula som sa, odložila veci a zobrala som si učebnice na prvú hodinu ktorou bola angličtina. Tackala som sa k triede keď náhle do mňa niekto vrazil a ja som prudko padla na zem...

O pol hodinu neskôr
Zobudila som sa a videla som biely strop, nachádzala som sa v školskej ošetrovni. Omdlela som pri tom páde na zem ako to vidím. Oprela som sa rukou aby som sa mohla posadiť, moju ruku však niekto chytil. Obrátila som hlavu na stranu a posadila sa. Bol to ten chlapec ktorý si ma často všíma. Vyvalila som oči a trhla sebou. Nevyzeral že mi chce ublížiť.
"Si v poriadku?" ~ spýtal sa ma s nežným hlasom a nežnou tvárou. Ja som privrela oči aby som ho lepšie videla Stále mi zrak otupovalo to svetlo na izbe.
"Á-Áno, nič mi nie je" ~ išla som sa postaviť, no v tom sa mi príšerne zatočila hlava a on ma zachytil a posadil na posteľ.
"Áno nič ti nie je" ~ usmial sa doširoka na mňa a uvidela som jeho biele zuby. Keď sa usmial bol strašne pekný. Ja som sa neusmiala, nemám dôvod sa usmievať na človeka, ktorého ani trocha nepoznám.
"Volám sa Fujishi Hiro, ospravedlňujem sa, ale si taká drobunká že som si ťa nevšimol" ~ Ah-jaj áno meriam 156 a nijako ma neprekvapuje že si ma nevšimol 180 centimetrový chalan. Mal také dlhšie čierne vlasy a prenikavé zelené oči.
"Ja som Nanami Aishii a chápem nič sa nestalo takže sa nemusíš o mňa starať" ~ predstavila som sa a nežne hrubým tónom odpovedala. Postavila som sa zobrala som si veci ktoré boli pri ňom na stole a odchádzala preč.
"Počkaj, vážne ta nič nebolí? Nechceš ísť domov?" ~ bežal za mnou a zastavil sa pri mne.
"Umm... Nie vážne som -okay- nemusíš sa o mňa zaujímať" ~ unavoval ma rozhovor sním.
No nedal sa odradiť a nasledoval ma z ošetrovne až ku skrinkám. Sadla som si na lavičku a počkala na koniec hodiny, predsa len nepôjdem na hodinu matematiky na ktorej by som bola akurát 5 minút. Chlapec menom "Hiro" si sadol vedľa mňa naklonil sa, oprel si hlavu a uprene na mňa zízal. Bolo to ukrutných 5 minút. Hodila som po ňom ostrým pohľadom a odchádzala na ďalšiu hodinu. Počula som ako po mne ešte niečo zakričal ale ja som ho už nevnímala.
Po škole
Keď skončila ukrutne dlhá posledná hodina vybrala som sa ku skrinke, ale v tom vidím ako mi ju niekto blokuje. Stál tam Hiro a keď ma uvidel Usmial sa.
"Mohol... mohol by si uhnúť?" ~ povedala som ostrým tónom, no on sa ani nepohol len na mňa čumel a usmieval sa.
"Čo je?" ~ pokračovala som . Stále na mňa len čumel ale prestal sa usmievať a nahodil vážny výraz. Naklonil sa k môjmu uchu ~ "Čakal som tu na teba. A uhnem, len ak mi povieš aká je tvoja obľúbená farba."
Nechápala som ten zmysel otázky ale vážne som sa chcela dostať k mojej skrinke a ísť domov čo najskôr. A hovoril to dosť vážnym tónom.
"Žltá" ~ odpovedala som na tajomnú otázku a on sa vystrel, usmial a uhol. No stále zostal pri mne, zízal a zasa sa usmieval.
"Keď sa budeš stále usmievať ostane ti to." ~ povedala som.
"A bolo by to zlé?" ~ spýtal sa a nadvihol obočie a ešte viac sa usmial.
Ja som naňho kukla s jedným , zdvihnutým obočím a potom ho ďalej ignorovala. Pobalila som si veci a pratala sa z toho pozemku preč. Cestou domov som si znova posťažovala na sneh. Keď som dorazila domov, nikto nebol doma a to znamenalo že sa dnes už nevrátia. Prezliekla som sa a sadla si dole do obývačky na gauč. Spravila som si kakao aby som sa zahriala a pustila som si nejaký seriál. Ani som si neuvedomila aká som ospalá a padla som do nekonečnej tmy. Respektíve, zaspala som.
Neskôr...
Zobudilo ma hlasné zvonenie na náš zvonček v dome. Vstala som a kukla na hodinky, bolo už... Pol deviatej!? Upravila som sa a otvorila dvere. Prekvapene som stŕpla a trhla som sebou a ustúpila krok dozadu. Bol to Hiro!



Ehm... Pokračovanie nabudúce :D
Ano ano viem nepokračujem v SAS a píšem dalšie xD Dont kill me
Takže budem to písat po krátkych častiach ~ komu by sa chcela čítat slohovka xD
+ vytvorila som RPC k poviedke ^^ snad je pekné aj ked je nič moc :)
Arí za rpečítanie a Bye bye ^^
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Trafíš sa ;D ?

.

Komentáře

1 ♔Míša *4Bleach ♔ ♔Míša *4Bleach ♔ | Web | 5. února 2014 v 19:11 | Reagovat

Satsuki áááh to je ale kawaii poviedka !! Takéto poviedky mám vážne celkom rada, pár takých podobných anime som videla :D Vážne dúfam že budeš pokračovať :D A ten titulný obrázok nemá chybu :3

2 Aya Aya | Web | 6. února 2014 v 11:11 | Reagovat

To bylo vážně tak cuteee.:3 Hiro je takový dobrý stalker.XD Já teda nemusím takové school life příběhy, ale moc se ti to povedlo, píšeš hezky.:) RPC je moc zlaté.:3

3 Elis Elis | Web | 8. února 2014 v 12:45 | Reagovat

Jsem ráda že jsem si na tuhle povídku konečně udělala čas :) Je úžasná ^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama